Elektrické vedenie
Hneď po príchode nás okrem toho teplotného čakal šok pri pohľade na kilometre dlhé všelijako poprepletané zväzky elektrických káblov. No a keď sme pár dní nato videli nášho domáceho majstrovať s elektrickým vedením pod prúdom zo strechy svojej dodávky, stáli sme pri ňom s otvorenými ústami a modlili sa, aby to prežil. Aj sme ho zabudli v tom šoku odfotiť. Musím povedať, že po pár týždňoch sme si na thajskú úroveň bezpečnosti práce celkom zvykli 🙂
Doprava
Ak na thajských cestách čakáte dopravné značky či nebodaj semafory, s výnimkou väčších miest sa pravdepodobne nedočkáte. Ak aj nejaké nájdete, miestni účastníci cestnej premávky im príliš pozornosti nevenujú. Jazdí sa intuitívne.
Ako zodpovední rodičia troch malých detí dbáme predovšetkým na bezpečnosť detí pri preprave v motorovom vozidle. Teda doma dbáme… V Thajsku sme pojem bezpečnosť detí pri preprave motorovými vozidlami vyškrtli z aktívnej slovnej zásoby hneď v prvom taxíku z letiska v Bangkoku. Autosedačky ani bezpečnostné pásy v aute sa tu nepoužívajú. Na motorke jazdí často celá niekoľkočlenná rodina, nákup či mobil v ruke je samozrejmosťou. Všetci bez prilieb a často aj bez držania. Skúter tu vlastní každý a som presvedčená o tom, že väčšina ľudí ani netuší, že existuje čosi ako vodičák či pravidlá cestnej premávky.
Ani po troch mesiacoch sme si nezvykli na nadmerné používanie plastov. Ak si myslíte, že u nás by sa spotreba plastov dala silno zredukovať, tak áno, dala by sa. Ale v porovnaní s Thajskom sme už fakt inde. Ako to vyzerá v Thajsku? Horúcu polievku vám na trhu nalejú do plastového sáčku, majstrovsky zatočia a zagumičkujú. Všetky potrebné prísady dostanete, prirodzene, v samostatných miniatúrnych sáčočkoch. Taká polievka sa dá zabaliť kľudne aj do siedmich sáčkov – v jednom je vývar, v ďalšom rezance, samostatne klíčky a bylinky, mäso zvlášť, sójová omáčka, čili, cukor. A všetky tie sáčky sáčočky ešte šup do igelitky!
Nápoje vám aj v kaviarňach často naservírujú do plastového kelímka, ak si kávu beriete so sebou, pre väčší komfort dostanete svoj kelímok so slamkou do igelitky.
A to ani nerozprávam o nákupe v obchode. K jogurtom automaticky dostávate plastové lyžičky hygienicky zabalené v plastovom obale, ku každej fľaške vody zabalenú slamku. Keď rozbalíte väčšie balenie sušienok z papierového či plastového obalu, často prekvapene zistíte, že každá z nich je ešte zabalená jednotlivo do ďalšieho mini plastu.
Po dojedení jedného obeda máte okolo seba za igelitku plastov, ktorú v lepšom prípade vyhodíte do koša. Ak ste Thajčania, necháte všetky sáčky odfúknuť, prípadne ich bez povšimnutia necháte pohodené tam, kde ste dojedli a odídete. Česť výnimkám, samozrejme.
Triedenie odpadu? Na väčšine miest neexistuje.
Do Thajska sme prišli s mylnou predstavou toho, že thajská strava je zdravá, plná čerstvej zeleniny a Thajčania sú štíhli a fit. Opak je pravdou… Cukor sa do vás bude sypať odvšadiaľ. Pripravte sa na to, že každé jedlo, či sladké či slané, mäsové alebo vegetariánske, obsahuje riadnu dávku cukru. K nakrájanému čerstvému ovociu (zabalenému do plastového sáčku) vám automaticky pridajú aj sáčok s cukrom. Kávu alebo čaj dostanete bez cukru len v prípade, že si to tak vyžiadate. Niekedy ani vtedy nie, lebo s takým exotom, čo pije kávu bez cukru, sa ešte nestretli! :). Do šejkov z čerstvého ovocia vám vo väčšine stánkov automaticky šupnú aj zo dve tri lyžice cukrového sirupu. Sušienky bývajú často obalené v kryštálovom cukre, slané krekry majú sladkastú pachuť.
Deti jedia sladkosti od kolísky a celkom bežne ich zapíjajú Colou alebo Fantou. Celý národ je posadnutý sladkým a je to na nich už celkom vidno.
Pre našinca to môže znieť neuveriteľne, ale je to tak. Variť doma sa finančne takmer nevyplatí. Ulice a trhoviská sú plné stánkov s lacnými a chutnými jedlami od výmyslu sveta za pár drobných, preto Thajčania cestou do práce alebo z práce radšej najedia vonku, alebo nakúpia niekoľko sáčkov s “hotovkami”, než by zabíjali čas varením. Keď sme mali ubytovanie bez kuchyne, tiež sme to tak robili, ale o to viac sme si potom vychutnávali tie dobroty vlastnoručne navarené.
Každý národ má svoje povery, ktoré neznalým môžu prísť nepochopiteľné či úsmevné. V Thajsku je okrem iného veľmi silno zakorenená viera v dobrých a zlých duchov.
Prvým a najviac viditeľným znakom thajskej poverčivosti sú všadeprítomné domčeky pre duchov. Sú to zlaté alebo rôznofarebné nazdobené domčeky, ktoré nájdete pri každom jednom dome, chráme či verejnej inštitúcii vrátane štátnych úradov, nemocníc a pamiatok. Majú ich obývať duchovia, ktorí dané miesto ochraňujú. A aby mohli duchovia poriadne vykonávať svoju prácu, je treba sa o nich dobre starať. Thajčania sa starajú tak, že im do domčekov pravidelne chodia zapaľovať vonné tyčinky a rozmaznávajú ich rôznymi pochúťkami. Všimli sme si, že thajským duchom najviac chutí červená Fanta a banány.
Zachovať si tvár za každú cenu
Zachovať si tvár znamená, že sa budete správať tak, aby ste sami seba či iných neuviedli do rozpakov, nepríjemnej či trápnej situácie. Nemysliteľné je hádať sa na verejnosti alebo na niekoho zvyšovať hlas, prípadne sa baviť na témy, ktoré by ostatným mohli byť nepríjemné.
Stratiť tvár však znamená, nanešťastie pre turistov, že Thajčan vám nikdy neodpovie “neviem”. Keď sa pýtate na cestu, radšej si niečo vymyslí, než aby priznal, že nerozumie, prípadne, že vôbec netuší, ako sa tam dostanete. Ak by priznal, že nevie, stratil by tvár. Takto sa stratíte vy, a to je v pohode 🙂
“Tati, tati, pozri sa! Tá holka je kluk!” “Mami, prečo má ten kluk veľké prsíčka a prečo je namaľovaný?”
Na naše veľké prekvapenie ladyboys stretnete všade a často sú na prvý pohľad na nerozoznanie od žien, len ešte krajšie :). Sú krásne upravené, často vyzývavo oblečené a majú mužský hlas. My sme spočiatku boli prekvapení, aká je thajská spoločnosť v tomto ohľade vyspelá a tolerantná. Na rozdiel od tej našej. Postupom času nám došlo, že za tolerantnosťou sa skrýva aj veľká dávka poverčivosti a viera v reinkarnáciu. Thajčania veria, že tým, že sa ladyboys narodili ako “ženomuži”, pykajú za svoje zlé skutky z niektorého z minulých životov.
Túlavé psy a drzé opice
Teoreticky sme na psy boli pripravení, prakticky nie. Prekvapila nás ich prítomnosť úplne všade – polihovali, alebo sa prechádzali pred obchodmi, na trhoviskách, na pláži, v meste. Ignorovali sme ich a oni ignorovali nás a my sme ich tým pádom považovali za neškodných. Nikdy sme neboli svedkami žiadneho incidentu, až kým na pláži pri národnom parku Khao Sam Roi Yot jeden z nich nepohrýzol Juraja do stehna. Nepríjemná skúsenosť. O to viac, že musel absolvovať sériu piatich vakcín proti besnote, ktorá so sebou nesie veľmi nepríjemné fyzické stavy. Vyčíňanie psích smečiek po nociach, o ktorom niekedy rozprávajú turisti, sme nezažili, to sme boli vždy s deťmi doma 🙂
V Thajsku je zopár miest, ktoré sú známe tým, že v nich vyvádzajú premnožené smečky makakov. Makaky sú zvyknuté, že ich ľudia kŕmia a sú veľmi krotké. Čo krotké, drzé sú. Naše dve stretnutia s opicami boli celkom nepríjemné a stresujúce.
Výskyt túlavých psov a opíc sa nijako nereguluje. Opäť za to môže karma. Zjednodušene povedané, miestni sa boja akokoľvek zakročiť, aby si na svoj karmický účet nepripísali negatívne body a nemali v budúcom živote smolu. Preto radšej nerobia nič.
English? No speak.
Thajčanov, ktorí sa s nami vedeli na prijateľnej úrovni dohodnúť v angličtine, by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Poskytovatelia služieb si vystačia s kupeckými počtami a slovným obratom “very good” prípadne “no have”. Turistov neschopnosť miestnych komunikovať inak než thajsky zjavne nijako od návštev neodrádza a Thajčania tak postrádajú akúkoľvek motiváciu naučiť sa cudzí jazyk tak, aby sa dohovorili.
Kúpanie v národných parkoch
V Thajsku je obrovské množstvo národných parkov s krásnymi vodopádmi a jazierkami s chladivou, priezračne čistou vodou. A je úplne bežné kúpať sa v nich. Thajské rodinky tu často stretnete cez víkendy, ako pri vodopádoch piknikujú, zatiaľ čo ich deti sa oblečené máčajú vo vode, prípadne zemiakovými čipsami kŕmia ryby. Alebo tu stretnete hordy turistov, ako sa zabávajú skokmi do ľadovej vody. Aj Juraj si to užil 🙂