Do roka a do dňa to celkom nebolo, ale takmer na deň presne do roka a mesiaca sme sa vrátili do Ázie. Pred rokom by som tomu sama neverila…
4.1.2018 popoludní sme dorazili na pražské letisko Václava Havla a naše singapurské dobrodružstvo oficiálne začalo. A začali sme naozaj dobrodružne – len čo sme zložili tašky, Vilko rozrazil čelo o kovový smetiak. Krv tiekla prúdom, ale našťastie sme si vystačili s náplasťou. O hodinku neskôr Miška v prvom Duty free shope zhodila svojím kufríkom litrovku Fernetu. Nad rozliatym Fernetom sme našťastie neplakali dlho… síce som tam postávala pri uplakanej Miške, že škody zaplatím, ale milosrdná predavačka nás poslala preč.
“Vy to chcete zaplatiť?”
“No, pravdupovediac, nechcem. Ak je možnosť nezaplatiť, rada ju využijem.”
“Viete čo?” rozhliada sa naokolo, či ju niekto nepočúva. “My to odpíšeme. Choďte preč a hlavne nikomu nič nehovorte.”
“Ďakujeme!”
Zaplatili sme teda len za predražené bonboniéry pre Jurajových kolegov, ktoré som zabudla kúpiť za lacno v Tescu.
Leteli sme s Turkish Airlines cez Istanbul a istanbulské letisko podľa hodnotení na Skytrax sľubovalo šialený zážitok v podobe nepredstaviteľnej špiny, povaľujúcich sa odpadkov, nepoužiteľných záchodov, neochotného a arogantného personálu. Oba lety boli super, letušky príjemné, jedlo prekvapivo chutné, filmov a hier dostatok pre všetky vekové kategórie. Letisko sa nám zdalo byť tiež celkom normálne. Jedinou nepríjemnosťou bol pre nás polhodinový nočný pochod cez celé letisko, ale aj ten sme zvládli. Hlásim teda, že letisko je síce preplnené, ale záchody sú pomerne čisté a personál vie trochu po anglicky. Síce príliš neporadí a nepomôže, ale arogantne sa k nám nikto nesprával. V lietadle do Singapuru naša rodina dostala tieto miesta: 11F, 22A, 25D, 32G a 33K. Chvíľku sme sa s Jurajom pohrávali s myšlienkou, že všetky deti necháme v láskavej starostlivosti letušiek a okolitých cestujúcich a my si pospíme, ale nakoniec zodpovednosť zvíťazila. Chápavých cestujúcich sme nasmerovali na naše pôvodné miesta a my piati sme zostali blízko pri sebe. Ja som ako vždy cestovala s dvoma deťmi a Juraj s jedným. Ako vždy s tým, ktoré okamžite zaspí 🙂
V Singapure nás okolo siedmej večer miestneho času dodávka doviezla pred dom, ktorý bude na nejaký čas naším domovom. Zložili sme kufre, deti si okamžite rozdelili izby a hneď sme sa museli ísť vykúpať do bazéna. A najesť sa do najbližšieho hawker centra a o polnoci po pláži pešo domov.