Stihli sme toho veľa, len sa mi úplne nechcelo to spisovať, keď boli zážitky čerstvé. Tak sa aspoň v rýchlosti poohliadnem za naším prvým mesiacom.
Jeden z najdôležitejších dní v našej rodine je ôsmy január. To má naša Miška narodeniny. A tieto narodeniny sú v poradí už druhé, ktoré Miška trávila mimo domov. Šieste a aj tieto oslavovala na etapy. Tú prvú oslavu (to bola tá, ako sa patrí) a rozlúčku s kamarátmi mala už pred Vianocami. Narodeniny sme oslávili aj ôsmeho januára večer, v chaose nevybalených kufrov a krabíc. Ani sa mi nechce veriť, že moje dieťatko už je takáto dospeláčka!
Čokoládová torta milo prekvapila
Bazén je top!
Boli dni, keď sme nevytiahli z nášho ghetta päty. Veď načo aj. Bazén máme rovno pod oknami a väčšinu času tu bolo dosť teplo na to, aby sme doň aspoň na pár minút skočili.
Miška po dvoch týždňoch pláva prsia pod vodou, skáče rôzne divoké skoky a je vo vode ako doma. Vilko, ktorý donedávna na tvári nezniesol ani kvapku vody, dnes skáče, loví kamene a vie preplávať bazén na šírku. “Mama, dívaj sa, preplávam k tebe,” zakričal na mňa raz popoludní, keď som oblečená sedela pri opačnom konci bazéna, pripravená okamžite skočiť poňho hoci aj v šortkách a tričku. Netrebalo. Chlapček si nasadil okuliare, skočil panáka a priplával ku mne. Ja som len vyjavene pozerala a nechápala, kedy a ako sa to naučil. Vikinka si chvíľu namáčala tvár aj vlásky a získala mokrého bobríka odvahy. Do plaveckého a potápačského šialenstva sa nezapája. Momentálne jej viac vyhovuje plávanie na pohodu na nafukovačke, či s krídelkami. A hráme “cukr, káva, limonáda, čaj, rum, bum!”. Jej čas plaveckých počinov ešte príde.
Gardens by the Bay
Hneď prvý týždeň sa mi podarilo vytiahnuť deti na výlet na túto známu atrakciu. Hodinová cesta metrom, keďže bola prvá a všetko bolo nové, prebehla vo veľkej pohode. Poobdivovali sme obrovské kovové stromy ozdobené stovkami rastlín Super Tree Grove najprv zospodu, potom sme sa vyviezli aj na chodník vo výške 22 metrov.
Program sme zavŕšili na vodnom ihrisku vo Far East Organization Children’s Garden. Plno zábavy pre deti aj dospelých, ktorá navyše nič nestojí. Na mokrom aj suchom ihrisku sme boli dovtedy, kým nás nevyhnal v Singapure častý “lightning alert”. Akonáhle sa blíži búrka, pri ktorej sa tu takmer vždy blýska, okamžite zatvárajú všetky vodné atrakcie a atrakcie pod stromami. Ľudia to poznajú, reagujú bleskovo. Do pár minút boli všetky ihriská vypratané a návštevníci disciplinovane sedeli pod strechou a čakali, kým dážď pominie.
Teším sa, že sa sem niekedy vyberieme podvečer na koncert, alebo len tak sa pozrieť, ako to tu vyzerá vysvietené. Výlet sa vydaril, deti boli spokojné a ja tiež. Prvý dojem zo singapurských pamiatok dobrý a juniori sa nebránia ďalšiemu výjazdu poznávaniachtivej matky.
Ihrisko v Pasir Ris parku
Obrovské ihrisko, ktoré je navyše takmer celé v tieni stromov! Na pešo trochu ďaleko, ale zvládame. Už aby sme mali bicykle, to tam budeme za chvíľu. Fotky žiadne nemáme, veď kto by si stále fotil deti na ihrisku, že? 😀
V tomto týždni sme ešte zvládli jeden upršaný deň využiť na pochôdzky po úradoch – zašli sme na Employment Pass Services Centre (opäť vyše hodinová cesta metrom), aby sme sa tam vyfotili a my starší než 6 rokov aj odovzdali odtlačky prstov, aby nám mohli vydať Dependant’s passes – povolenia na pobyt. Pozreli sme si budovu bývalej policajnej stanice na nábreží, ktorá nikoho okrem mňa nezaujímala, deti sa tam ponaháňali, pobili, dali sme jedlo v neďalekom hawker centre a v daždi zasa vyrazili domov.
Our Tampines Hub
Sem sme zašli s babami, keď cez víkend lialo ako z krhly a Vilko mal teplotu. Nič som nečakala a bola som príjemne prekvapená. OTH je obrovské komunitné centrum jednu zastávku metrom od nás. Je to ideálne miesto, kde sa dá tráviť čas, keď je vonku hnusne. Okrem verejnej knižnice je tu plno bezplatných aj platených atrakcií a každý víkend rôzne akcie. Z bezplatných atrakcií spomeniem vonkajšie ihrisko pod strechou, skákací hrad (pozor, je pri ňom pustená aj telka, takže hrozí, že sa deti po pár minútach skákania zrútia do najbližšieho fatboya a budú pozerať rozprávku), komunitná záhradka, kde si človek môže pozrieť rôzne rastliny, ktoré u nás doma nerastú, bežecká dráha pre tých, ktorí radšej behajú v obchodných centrách, kino na prízemí. Z tých platených sú tu lezecké steny, vodný svet, rôzne záujmové aktivity pre deti, ktoré sme zatiaľ nevyskúšali.
Zažili sme tu festival Singapore Cares venovaný integrácii postihnutých do bežného života. Miška si zašportovala v rôznych disciplínach, ako je beh cez prekážky, basketbal na vozíčku a vyhrala pre všetkých tri tašky plné darčekových predmetov. Vikinka súťažiť nechcela, zato ju výdatne povzbudzovala! Obe baby vyskúšali prácu s hrnčiarskym kruhom, obdivovali sme kaligrafické výkony slepého umelca a kúpili sme si zmrzku v posunkovej reči.
Longkang Fishing
Chytanie rybičiek bolo vraj populárne v 60. rokoch a dnes ľudia tieto zvyky oživujú a berú svoje deti na ryby. My sme boli na neďalekej rybej farme a rybárčenie vyzerá takto.
Za poplatok deti vyfasujú malý kýblik a sieťku a môžu sa vybrať nádrži s vodou, kde lovia mini rybky. Ak si prikúpia krmivo, ich šance, že niečo chytia, sa dramaticky zväčšujú. A ak prídu cez víkend spolu s ďalšími desiatkami detí, tak prežraté a unavené ryby budú skákať do sieťky takmer samy. My sme tu boli v týždni a boli sme jediní. Najviac rýb nalovila Miška a Viki s Vilkom boli naštvaní, že sa im nedarí. Mimochodom, mne to tiež veľmi nešlo… Nalovené rybky si môžu deti kúpiť, alebo ich môžu vypustiť naspäť. My sme tie naše vypustili.
P.S: Pozor na drzých vtákov, ktorí lietajú vyžierať krmivo a aj samotné ryby z kýblika, len čo sa otočíte chrbtom a o krok poodídete.
Botanic Garden
Na návštevu botanickej som vybrala nevhodný, príliš teplý deň. Vilko, otrávený hodinovou cestou metrom a silným slnkom, si tento výlet doslova odtrpel. Na úvod sme sa museli občerstviť kávou a muffinmi v kaviarni pri Jacob Ballas Children’s Garden, pochodili sme ihriská a bludisko, pozreli najbližšie jazierko a pár živočíchov okolo neho a utekali sme domov k bazénu.
Vodné prvky boli ako na potvoru práve uzatvorené, tie by slnkom vyčerpaným pútnikom istotne zlepšili náladu. Botanická záhrada teda zostáva z môjho pohľadu zatiaľ nepreskúmaná.
Ako všade na svete, aj tu majú IKEU, vďaka ktorej sme našu domácnosť minimalisticky zariadili v priebehu pár dní. A za jedno popoludnie sme zvládli zmontovať botník, poličky, písací stolík a stoličku. Ťažšie kúsky sme nechali na víkend pre ocka. Montovanie nás bavilo všetkých!
Pirátska loď na Palawan beach
Jeden víkend sme sa aj my vydali do Mekky konzumnej zábavy na Sentosa Island. Nenavštívili sme ani jednu zo super truper atrakcií typu Universal Studios, akvárium a im podobné – tam sa ešte len chystáme. Niekedy.
Ale pirátska loď je fajn miesto pri pláži, kde sa bezplatne vybláznia deti vlastne aj dospelí. Na vlastné oči som videla Juraja, ako sa škodoradostne zabával na pani, ktorá pri hre so synčekom schytala na hlavu hektoliter vody z obrovského vedra! Všade naokolo je dostatok občerstvenia a cestou si môžete obzrieť sochu Merliona – symbol Singapuru – bytosť s hlavou leva a telom ryby a prejsť sa parkom v štýle Park Güell.
Stand Up Paddle
Jedno nedeľné ráno som sa pridala k susedke Janke na lekciu Stand Up Paddle v Pasir Ris parku. Obe sme do poslednej chvíle hľadali výhovorky, prečo tam neísť, ale nakoniec sme mali super zážitok. Súkromná lekcia s Kelvinom, majiteľom požičovne a inštruktorom, ktorý inak v civilnom živote pracuje ako projekťák v banke, bola super zábava a my sme prekonali ostych a svoje hranice. Išlo nám to skvele – odišli sme do poslednej nitky… suché!
Z domu sme si priveľké zásoby literatúry nebrali, tak sme sa krátko po prisťahovaní vybrali do miestnej knižnice. Najbližšia knižnica je situovaná v neďalekom nákupnom centre, výpožičnú dobu majú od nevidím do nevidím, tak sme sa hneď zapísali a z prvej návštevy sme si odniesli tieto knižné skvosty: Miška – strašidelný komiks o duchoch, Vilko – knižku o dinosaurovi a Viki ilustrovaný vianočný príbeh. Ona má na tie knihy s vianočnou tématikou nos.
Changi Beach
Táto pozitívne hodnotená pláž je z pohľadu našej rodiny celkom veľký prepadák. Pláž, kde vám doslova pár metrov nad hlavou vzlietajú a pristávajú lietadlá na neďaleké letisko Changi a more zo všetkých strán križujú nákladné lode. Tie lietadlá sú super a náš malý chlapček bol z prvých troch vo vytržení, ale veľmi rýchlo ho prestali baviť.
Pláž sa ničím zásadným nelíši od pláže v Pasir Ris parku, ktorý máme v susedstve – dá sa tu piknikovať, požičať bicykle, zahrať sa na ihriskách. Boli sme na jednom z nich, ktoré je na slnku, takže v horúcom dni nie je úplne ideálnou voľbou. Celkom dobre sa dá najesť v neďalekom hawker centre.
Chinatown
Jeden podvečer, v rámci vrcholiacich príprav na oslavy čínskeho nového roka, sme sa rozhodli podívať sa, ako to vyzerá v Chinatowne. Po hodinovej ceste a polhodinovom blúdení na ceste od metra k prvej pamiatke (moja chyba, aj napriek telefónu s otvorenými mapami v ruke som proste dezorientovaná) som uťahané deti dovliekla do najväčšieho lákadla čínskej štvrte – Buddha Tooth Relict Temple – budhistického chrámu, ktorého väčšia časť už bola po šiestej večer zatvorená.
Poobzerali sme sa po chráme, pohľadali bohov, ochrancov našich čínskych znamení a pobrali sme sa do neďalekého hinduistického chrámu Sri Mariamman Temple zasväteného bohyni dažďa, plodnosti a zdravia. Tu sme strávili asi hodinu – napriek tomu, že práve prebiehali modlitby, my sme sa mohli po rozľahlom areáli voľne pohybovať a nasávať atmosféru.
Za zmienku stojí, že pár krokov od tohto chrámu stojí ešte moslimská mešita. Do tradičných obchodných uličiek sme nakukli, ale do davu turistov sa nám miešať nechcelo. Deti pišťali od hladu a my sme s výberom jedla radšej stavili na istotu a vybrali sme sa najesť do Lau Pa Sat – známeho hawker centra v strede finančného distriktu.
Hawker centrum Lau Pa Sat
Údajne jedno z najznámejších hawker centier (trh s jedlom, ale v Singapure nie sú stánky na ulici, ale z hygienických dôvodov sú stánkari združení v krytých priestoroch, kde sa dá pohodlne sedieť a relatívne v kľude a za dobrý peniaz najesť).
Toto centrum s osemuholníkovým pôdorysom pochádza z 19. storočia a bolo vyhlásené za národnú pamiatku. Čo sa jedla týka, deti si tu vybrali stánok s thajským jedlom, kde im pani ochotne všetky jedlá pripravila v baby friendly verzii bez čili papričiek. Inak tu nájdete jedlo od výmyslu sveta, vlastne Ázie – tradičné čínske, filipínske, kórejské, japonské či vietnamské pokrmy a niekoľko stánkov s indickými špecialitami. Okrem toho pekárne a kaviarne, kde servírujú tradičnú kávu a opečené toasty s Kaya pomazánkou (zmes cukru, vajíčok a kokosu), na ktorých je aktuálne závislý Juraj.
Asian Civilisations Museum
V rámci vzdelávania seba a potomkov sme deti nalákali na super múzeum, kde sa všetci dozvieme niečo viac o Ázii a jej kultúre a civilizáciách. Podľa viacerých zdrojov sú expozície v múzeu vhodné, ba čo vhodné, sú zaujímavé pre deti.
My sme boli v nedeľu, keď sa nekonal žiadny detský program, takže zábava pre deti bola nulová. Múzeum zaujalo dospelých, ale nemali sme príliš veľa priestoru prečítať si popisky k čomukoľvek. V skratke – Vilka najviac oslovili sochy bohýň s obnaženým poprsím, dievčatá počítali ruky a hlavy jednotlivých hinduistických božstiev. V múzeu sme prečkali intenzívnu prehánku. A myslím si, že s programom a dielňami pre deti by to tam mohlo byť fajn. Miška múzeum hodnotí takto: “Noooo, nebolo to tu zlé, ale u nás na bazéne je stokrát lepšie.” Takže sa vraciame k bodu 1 nášho zoznamu. A ponaučenie pre rodičov: ak chcete deti vzdelávať, lepšie plánujte a sledujte akcie!