Oblečenie
Deti chodia do škôl aj škôlok oblečené v uniformách, ktoré väčšinou pozostávajú zo šortiek alebo sukničiek a tričiek s logom škôlky či školy. V našej škôlke sa nosia červené alebo biele polo tričká a chalani šortky a dievčatká skorts – to sú šortky so sukňovým predným dielom. Je to náramne praktické, keď sa ráno nezdržiavame tým, kto si čo dá na seba. Ak nejdeme po škôlke niekam medzi ľudí, tak oblečenie, ktoré sme si so sebou priviezli, takmer nevyužívame – poobede k bazénu bežia všetci rovno v plavkách :D. Úplne krásne by sme si vystačili so štyrmi tričkami a šortkami a pár kúskami šiat…
Ako to v našej škôlke vyzerá
Väčšina škôlok prijíma deti od pár mesiacov do šiestich rokov. Najmenší sú v “playgroup”, dve jasličkárske skupiny sa označujú Nursery 1 a 2 a škôlkári sú Kindergarten 1 a 2.
Každý deň po príchode kontroluje učiteľka teplotu a pozerá do hrdla. Ak by sa jej čokoľvek nepozdávalo, posiela dieťa domov. Na druhej strane je celkom bežné, že deti, ktoré berú lieky (vrátane antibiotík), chodia do škôlky. Učiteľke stačí poslať lieky a formulár s názvom lieku a potrebným dávkovaním a nedoliečené dieťatko môže pekne krásne chodiť do škôlky.
Naša škôlka je otvorená od 7 ráno do 7 večer. Hoci ju máme za rohom, nikdy sa nám nepodarí prísť pred 8 :). Cieľom je stihnúť druhé raňajky o pol deviatej a hneď po obede pred jednou odchádzame domov. Režim dňa je rozdelený do 40 minútových blokov, vrátane 40 minútového pobytu vonku na dvorčeku. Voľná zábava končí o 9 ráno. Väčšinu času trávia deti riadenými aktivitami – angličtina a anglické projekty, čínština a čínske projekty, vonku sa každý deň venujú niečomu inému – raz do týždňa sa hrajú v bazéne, jedenkrát cvičia, potom majú nejaké súťaže a tak. 
Prvé dojmy
Vilko sa do novej škôlky na rozdiel od sestier vôbec netešil. Ráno tu neisto postával a veľmi sa mu z domu odchádzať nechcelo. Odchod sme zvládli a o to väčšiu radosť som mala, keď mi hlásil “Mama, mne sa tam páčilo!”. Len ho nútili jesť zeleninu. Miška sa ho aj zastávala “my brother no vegetables”, ale učiteľky usúdili, že zelenina je dobrá a Vilko by ju mal skúsiť. Takto to bolo prvé dva dni, hoci som učiteľkám zakaždým opakovala, aby deti nechali v kľude, zatiaľ ich do žiadnych aktivít príliš neangažovali a hlavne, aby im nenútili žiadne jedlo a nevyvíjali na ne nátlak. Keď na druhý aj tretí deň pred škôlkou plakal, že tam nejde, lebo nechce zeleninu – pochopili to aj učiteľky. Na tretí deň, keď už zeleninu nemusel, sa povracal :). Deti si nosia vlastné fľašky s vodou a učiteľky ich zjavne upozorňujú, aby pili a aby pili dosť. Raz mal Vilko dosť, ale učiteľke sa to nezdalo… Učiteľku Vilko nepočúvol, ale kamoša Huga, ktorý mu povedal, že musí vypiť celú flašku, áno. Hugo je autorita :D. Tak dal na ex pol litra vody a hneď ho aj poslal von. Úprimne si myslím, že po týchto prvých pár dňoch úplne všetky učiteľky našich detí pochopili, že ich majú nechať byť.
Sledovanie vzdelávacieho programu
Škôlka má vlastnú mobilnú aplikáciu, prostredníctvom, ktorej komunikuje s rodičmi – dáva vedieť o blížiacich sa udalostiach, v bulletine podrobne informuje o tom, čo sa naučili a čo sa učiť budú, nahrávajú fotky detí. Deti sa nazývajú “students” a rok je rozdelený na semestre.
Deti mi toho zatiaľ o tom, čo sa učia, veľa nerozprávajú. Miška podáva najpodrobnejšie správy a viem, že z matiky sa učili znamienka väčšie a menšie, rozklad čísel do 30 a učia sa počítať po 10 a 5 do sto. Vyrábali si z kelímkov takú fajn pomôcku na učenie jednotiek, desiatok a stoviek. Na angličtine aj čínštine sa učia o zmysloch, čítajú si knižky a robia k tomu nejaké aktivity. Zhruba chápe pointu a vie vysvetliť, čo robia. Z prvej hodiny čínštiny bola úplne unesená, vraj konečne sme sa učili maľovať čínštinu! Hneď po príchode domov vzala papier a namaľovala dva znaky, ktoré sa naučila. Google translate dešifroval jeden ako “mladý”. Druhý sa preložiť nepodarilo. Viki s Vilkom len konštatujú, že v triede je málo hračiek, veľa sa učia a Vilko ešte hodnotenie dopĺňa, že je to nuda. Vraj maľujú nejaké čísla a čínske znaky. A učiteľky aj kričia. Dokonca aj na Vilka. Aj keď vôbec nič nerobí. Takže tak zatiaľ :).
Pomôcka na matiku
Miestni rodičia sú zodpovední
Miestni rodičia to vraj majú úplne inak ako my. Už v predškolskom veku im veľmi záleží na tom, aby dieťa dostalo z ich pohľadu čo najkvalitnejšie vzdelanie, čo sa týka akademických znalostí. Neváhajú preto do vzdelania investovať a deti dávať do súkromných škôlok, ktoré sú niekoľkonásobne drahšie než tie štátne. Deti z nich odchádzajú lepšie pripravené na náročnú školskú dochádzku. A hneď, ako sa dozvedia, že sa niekde otvorila nová škôlka, ktorá by mohla byť ešte lepšia než tá aktuálna, dieťa do nej bez váhania prehlásia. Zdá sa, že tu ľudia presúvajú svoje deti z jednej škôlky do druhej zo dňa na deň, kľudne aj každých pár mesiacov. No a ja som až vo svetle týchto informácií pochopila, prečo sme za každé dieťa platili depozit vo výške mesačného školného…
Ako to prežívam ja
Ja celú túto školsko-škôlkovú tému beriem veľmi emotívne. Ako inak, že? 🙂 Záleží mi hlavne na tom, aby boli deti spokojné, aby boli v kolektíve a učili sa tempom, ktoré im bude príjemné. Veľmi dlho mi trvalo, než som sama v sebe spracovala to, že z pohľadu miestneho vzdelávania sú naše deti tak trochu mimo, keďže ani školáčka nevie ešte poriadne písať a úplne plynule čítať. Trvalo mi, kým som prestala našu Mišku porovnávať s jej miestnymi rovesníkmi, ktorí si už dávno sami čítajú knižky. Len veľmi ťažko sa mi odoláva tlaku, ktorý vlastne vyvíjam na seba úplne sama tým, že sa snažím seba a svoje deti vtesnať do obrazu, akí by sme mali byť. Hlavne nebyť iný. Nevybočovať z davu. A kto rozhoduje o tom, ako to je správne? Pre mňa je správne niečo úplne iného než pre ostatných ľudí, ktorí ma obklopujú. A nemusím to nikomu vysvetľovať. Alebo sa nebodaj ospravedlňovať.
Nechceli by ste vedieť, čo sa teraz deje v mojej hlave. Upratujem si v nej. Ten mesiac, čo chodia deti do škôlky, sme poľavili s domácim učením do českej školy. Chcela som všetkým dopriať voľné popoludnia bez povinností. Aj sebe. Chcela som, aby po poldni, ktorý deti trávia v prostredí, kde takmer ničomu nerozumejú, mohli vypnúť a len odpočívať a hrať sa. A teraz si vyčítam to, že sme v sklze. Že v šlabikári ani zďaleka nie sme na strane 75, že slovné úlohy teraz nerobíme, že počítanie, ktoré Miška dávala ľavou zadnou, robí nesústredene a že píše ako nohou a mýli si písmená. Prečo by ale malo byť dôležité to, ako sa k svojim vedomostiam dostane? Prečo by malo byť dôležité, či má vyplnené všetky príklady v pracovnom zošite z matematiky? Predsa nie je dôležitý postup, akým sa k výsledku dopracujeme, ale samotný výsledok. Veď záleží na jedinom – aby vedela čítať, písať a počítať. A ideálne, aby nás učenie bavilo a mali sme radosť z toho, že sa učíme a objavujeme niečo nové.
A prečo musím ja sama sebe pripravovať takéto chvíľky sebatrýznenia, aby som zistila, že je vlastne úplne všetko v poriadku? Nie je dôležitý postup, ale výstup a teda to, že som na to vôbec prišla. Už po niekoľkýkrát som na to prišla.
Týmto veľmi pozdravujeme pani učiteľku Soukupovú a spolužiakov z 1.C a aj škôlkárov! Chýbate nám všetci!
Koniec hlásenia.
A niečo na odľahčenie
Miška: “Mami, ja som mala dneska najlepší deň v škôlke. Maľovali sme čínštinu a ja som bola najlepšia!” a Vilko kontruje: “A ja najhorší! Mne do úst strkali zeleninu! Bleeee!”
“Mama, jedna učiteľka sa volá “mysli” alebo “myslím”. Zistili sme, že sú dve. Jedna sa volá Miss Lee a druhá Miss Lim 😀
“Mama, mne by fakt pomohlo, keby tí dvaja v škôlke nechodili stále za mnou a dali mi trochu životného priestoru.”
“Vikinka, ty si sa dnes niečo zaujímavého naučila?”
“Hovno.”
Táto odpoveď mi celkom vyrazila dych a po pár sekundovom váhaní som sa zmohla na otázku: “Aha, a ako sa to povie?”
“Poo.”
“Mama, toto počúvaj. Vieš, ako sa po čínsky píše panda? Napíšeš dva znaky – jeden znak znamená medveď a druhý je mačka.” Takže medveď + mačka = panda.
