Detské oslavy sú tu veľká téma a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Predovšetkým v živote rodičov. Dozvedela som sa, že úplne najdôležitejšia zo všetkých osláv je oslava prvých narodenín. Tá sa koná vo veľkom štýle. Šťastní rodičia ročného batoľaťa prenajmú kaviareň alebo reštauráciu, skrátka nejaký podnik na úrovni, zabezpečia obrovskú tortu a catering od výmyslu sveta, zorganizujú fotografa, pozvú animátorov. Počet pozvaných hostí sa často blíži k stovke a náklady sa môžu pohybovať až v tisícoch dolárov. Pozvaní sú okrem šťastných babičiek a dedkov, blízkych aj vzdialených príbuzných aj kamaráti či kolegovia. Podobné oslavy nerobia určite všetci. Ale mnohí áno. A mnohí z nich si na ňu možno šetria či nebodaj požičiavajú. To netuším.
A ja premýšľam, prečo takéto oslavy pre ročné dieťatko vôbec robia. Možno si chcú uctiť príbuzných, ktorých často nevídajú a oslava má pre celú rodinu veľký symbolický význam. Rodičia zrejme po narodení dieťaťa už nežijú takým spoločenským životom ako dovtedy, a možno si svojich kamarátov udobrujú práve tým, že ich pozvú na detskú párty :). A možno chcú, aby ich dieťa malo na oslavu prvých narodenín lepšiu pamiatku v podobe množstva fotografií a videí, než mali oni. Možno sa veľkolepá oslava prvého roka viaže k tomu, že v minulosti bol prežitý prvý rok dôležitým míľnikom v živote malého človeka. Keď dieťa prežilo v zdraví svoj prvý rok, kedy je najviac zraniteľné, bola veľká šanca, že prežije aj tie ďalšie. Neviem. Ale možno to postupom času zistím a dám vedieť. Lebo ma to fakt zaujíma. A možnosť, že by sa rodičia len chceli predviesť pred okolím, vopred zavrhujem 🙂
Naše dvojičky dostali asi dva týždne po tom, čo začali chodiť do škôlky, do batôžikov pozvánku na oslavu 5. narodenín jednej spolužiačky. Okatého dievčatka so sympatickou maminkou, ktorá nám hneď vysvetlila, že Zara chcela mať oslavu v disko klube, ale na to je ešte malá, tak sa bude musieť spokojiť s akvaparkom. Bola som trochu nesvoja, či tam vôbec ísť, keďže sa nepoznáme, ale maminka ma ubezpečila, že je to úplne v pohode a pozvaní boli úplne všetci 16 spolužiaci. A ešte ďalší kamaráti. Malí hostia vrátane dospelého doprovodu dostali grátis celodennú vstupenku, prichystaný bol animátor, torta, bohatý výber občerstvenia a darčekový balíček pre každého hosťa. Po skončení dvojhodinovej oslavy sme si vstupenky zakúpili aj my dve s Miškou a rozhodli sme sa teda stráviť deň v akvaparku celá rodina, keďže Viki a Vilka by sme odtiaľ neodtiahli ani párom volov. Deň sme si užili, vyskúšali sme všetky možné atrakcie podľa toho, ako komu výška a odvaha dovoľovala a chvíľu pred záverečnou sme všetci na pokraji vyčerpania a mierne pripečení odišli domov. Po skončení oficiálnej oslavy mala už maminka oslávenkyne viac času na chvíľku spoločenskej konverzácie a medzi rečou si nenápadne povzdychla, že ich tá párty stála balík a že s tým tak úplne nepočítali. Ale že sú spokojní, že dieťa je spokojné.
A ja teraz s láskou a úsmevom spomínam na oslavy našich detí. Na prvé narodeniny a aj na všetky ostatné, veď toľko ich zatiaľ nebolo… Tak tie prvé boli s tortou z nastrúhaných jabĺk, pudingu a piškót, v príjemnej spoločnosti Juraja a mňa :). Okrem jednej oslavy vždy s domácou tortou podľa priania oslávenca. Len na Miškine druhé narodeniny nám maxi tortu v tvare Maxipsa Fíka upiekla kamarátka Lucka a marcipánová psia hlava nám trónila v chladničke ešte minimálne týždeň :).
S každým ďalším rokom pribúdal aj počet pozvaných kamarátov a postupne sme sa presunuli z bytu do neďalekej herničky. A najlepšie oslavy sú vtedy, keď sa spojí viacero oslávencov a urobí sa v herničke megapárty aj s nocľahom v telocvični, na karimatkách a vo vlastných spacákoch. S vlastnoručne vyrobeným občerstvením od maminiek. Ockovia sa pohrali, nafotili oficiálnu časť, dali si tortu a po jednom sa nenápadne vyparili niekam, kde je trochu menej kriku. A roztatárené deti nechali na starosti spokojným matkám, veselo klebetiacim pri poháriku vína :D. Naše párty sú úplne iné a tiež si ich všetci užívame naplno.
Jaj a ešte ma napadá, že aj v škôlke sa oslavuje úplne inak než u nás. U nás sme na narodeniny mohli priniesť tortu, či od určitého času z hygienických dôvodov len cukríky, spolužiaci oslávencovi zaspievali a zagratulovali, oslávenec si užil svojich pár minút slávy, rozdal cukríky a všetci boli spokojní. Tu je to iné. Do škôlky s dieťaťom prídu aj rodičia, okrem torty až dvoch prinesú aj taštičky s darčekmi pre všetkých spolužiakov. Tie taštičky sa nazývajú goodie bags a je nemysliteľné, aby na oslave chýbali. V lepšom prípade sú v balíčku farbičky či malá hračka, ale väčšinou kopec sladkých šialeností, ktoré by som nekúpila ani v najväčšom zatemnení mysle a ktoré Vilko po príchode domov okamžite všetky zje a baby si ich skladujú nedotknuté v chladničke a machrujú pred Vilkom, koľko sladkostí ešte majú… Taštičky už sme doma mali tuším aj štyri. A nedávno Viki s Vilkom zmienili, že oslavovala nejaká spolužiačka a na oslave v škôlke mali aj vystúpenie kúzelníka, ktorý vyčaroval živé vtáčiky… No, zjavne sme akurát trafili párty obdobie!
Iný kraj, iný mrav! Aj čo sa osláv týka.