Kolobeh života malého Singapurčana je jasne daný. Od útleho veku chodí do škôlky a neskôr do školy, ku ktorým sa v rovnako útlom veku celkom prirodzene pridáva ešte chodenie na doučovanie. To sa nazýva “tuition” a na tuition rôzneho druhu chodia snáď skoro všetci.
Zamýšľala som sa nad tým, prečo sú teda školské osnovy urobené tak, aby boli pre väčšinu detí nezvládateľné natoľko, že sa musia doučovať, ale pri svojich úvahách som bola vyvedená z omylu. Za týmto doučovacím trendom stoja samotní rodičia a ich cieľavedomosť a túžba po tom, aby ich potomok vynikal v angličtine, matike, čínštine či akomkoľvek inom predmete. A tak ho dali po škole ešte na doučko, aby sa tam naučil niečo naviac. No a stal sa z toho celonárodný trend. Údajne až 40 percent škôlkárov a 70 percent školákov na prvom stupni chodí na tuition. Škôlkár strávi na doučovaní zhruba 2 hodiny týždenne, malý školák tri hodiny.
Je úplne jasné, že kde je dopyt, je aj ponuka. Školy ponúkajúce doučovania sú úplne všade. V našom okolí majú v nákupných centrách vyčlenenú aspoň polovicu jedného poschodia a v každom nákupnom centre sú rôzne školy aspoň štyri.
Priznám sa, už máme s tuition aj my svoju prvú skúsenosť. Prváčka Miška tu chodí do škôlky a ako jediná z triedy nevie čítať a už aj spomínala, že všetky ostatné deti píšu malými písmenkami a hrozne rýchlo, len ona píše také veľké písmená. Priznám sa, že netuším, ako začínajúceho čitateľa, ktorý nemá ešte úplne zmáknuté čítanie vo svojom materinskom jazyku, naučiť logiku čítania, spájania hlások a výslovnosti v angličtine.
Ako schodné riešenie ma napadlo, že by sme mohli skúsiť nejakú hodinu angličtiny hravou formou. Len taká angličtina pre cudzincov tu skoro nie je, keďže angličtina sa vyučuje ako prvý jazyk už od škôlky. Tak som teda vygooglila, aké školy sa nachádzajú v našom okolí a čo nám môžu ponúknuť. V dochádzkovej vzdialenosti ich tu máme asi štyri a rezervovala som nám bezplatný “assessment” na kurz čítania v dvoch z nich . Testy boli v oboch školách podobné – najprv Miška pomenovávala obrázky, aby sa zistilo, akú má slovnú zásobu, potom mala identifikovať zvuky, ktorými slová začínajú (girl – g), pomenovať písmená, ako sa čítajú (teda M sa číta ako “m” a nie “em”) a ďalší level bol čítať nezmyselné slová, a to už jej veľmi nešlo. Boli to pre ňu aj pre mňa zhluky písmen a ja by som sa dovtípila, ako by sa mali správne prečítať, ale Miška to nemá odkiaľ vedieť. Bola teda zaradená do pre-reading skupiny. Cieľom kurzu je pomôcť pochopiť logiku čítania a výslovnosti v angličtine a aj pomôcť vybudovať a rozšíriť slovnú zásobu. Kurz je určený pre predškolákov, ako inak.
No a teraz sa držte! Po zaradení do správnej skupiny prišiel na rad výber termínu, kedy dieťa na kurz môže chodiť. To, že sa tu chodí na krúžky a doučovania aj cez víkend, ma už dlhšiu dobu neprekvapuje. Aj to, že kurzy čítania sú určené pre deti od 2,5 roka, už nejakú dobu viem. Ale prekvapili či priam šokovali ma časy, kedy sa kurzy určené pre 3-6 ročné deti konajú. V tých väčších školách máte na výber termíny od pondelka do nedele. Kurz trvá 90 minút a posledná hodina začína každý pracovný večer o 19:30. Áno, toto je tá šokujúca informácia! Že škôlkár sa ide doučovať čítanie na kurz, ktorý začína o pol ôsmej večer a končí o deviatej. A ak inokedy nestíhate, tak kľudne aj v piatok! Doučovanie končí v čase, keď našim deťom už osprchovaným a navečeraným v posteli čítame rozprávku, alebo v lepšom prípade už polhodinu spia…
Za tuition sú miestni rodičia ochotní zaplatiť čokoľvek. Jedna 90 minútovka doučovania v skupine do 10 detí stojí cca 50 dolárov, k tomu si prirátajte nevratný registračný poplatok a učebnice. Len v roku 2016 tu vraj pribudlo 100 nových tuition centier a dnes je ich v Singapure celkom okolo 600. A viete koľko peňazí minú ročne Singapurčania len na doučovanie svojich detí? V roku 2004 to bolo len 650 miliónov dolárov, dnes vyše už miliardy. Dobrý biznis, čo? S marketingom namiereným presne na to najcitlivejšie miesto rodičov – na ich strach z toho, že bez doučovania ich dieťa zlyhá.
A tí vystrašení rodičia už potom nepremýšľajú nad tým, či preťažovanie detí už od tak nízkeho veku nie je skôr kontraproduktívne. Trend obrovskej súťaživosti a ten tlak na nich je tak silný, že sa mu nevzoprú aj napriek tomu, že ich to stojí čas, ktorý by mohli stráviť spolu ako rodina, že dieťa sa učí na úkor času, kedy by sa mohlo hrať. Ale s kým by sa asi tak hralo, keď sú všetci na doučovaní? No s našimi deťmi napríklad. Alebo s deťmi iných ľahkomyseľných cudzincov, ktorí sa do všadeprítomných chápadiel doučovacích spoločností nechcú nechať príliš zatiahnuť…