Nie, že by som sa práve ja cítila oprávnená akokoľvek hodnotiť módne trendy, to ani náhodou. Ale na módne okienko sa chystám už dlho, tak ho proste napíšem. V prvom rade dôležitý oznam: ja sa prvýkrát v živote cítim ako modelka. Dôvodom je jedine moja tu nadpriemerná výška. So svojimi 160 cm minimálne o pol hlavy prevyšujem väčšinu žien a s chlapmi som tak narovnako. Česť vyšším výnimkám.
Moje postrehy sa zakladajú čisto na mojich obzerváciách okolitej spoločnosti. Musím dodať, že sa nepohybujem v korporátnych kruhoch a nechodím ani na divoké večierky do štýlových barov v centre mesta, takže módne okienko bude z miestnej Petržalky (pre neznalých – Petržalka je sídlisko v Bratislave, na ktorom som vyrastala) a priľahlého okolia.
Začnem mejkapom. Miestne dámy ma príjemne prekvapili svojou prirodzenosťou, ktorú zámerne nevolám neupravenosťou, lebo zväčša upravené sú. To len v porovnaní s Thajčankami, ktoré chodili vymaľované ako obrázky, mali väčšinou tvár o niekoľko odtieňov zosvetlenú, mihalnice o niekoľko centimetrov predĺžené a vlasy učesané do dokonalého účesu, by vyzerali, ako keby práve vyliezli z postele. Ale v porovnaní s Thajčankami by tak vyzeral každý. Boli tak otrasne dokonalé, že som si nikdy nevedela predstaviť, ako by asi vyzerali bez všetkých tých vrstiev navyše. Tu je to inak. Ženy sú upravené, ale tak prirodzene. Prípadne nie sú namaľované vôbec. Jediné, na čom si väčšina z nich dáva záležať, je upravené obočie. To je tu veľká móda – obočie treba mať vytetované a máte po starosti.
Časť mladých dievčat si veľmi obľúbila farebné kontaktné šošovky. Predstavte si Aziatku so svojimi krásnymi čokoládovo hnedými očami. A potom si predstavte sú istú Aziatku, len má oči svetlo šedé, svetlo hnedé, svetlo hocijaké. A zreničky vyzerajú, ako keby jej išli vyskočiť z očných jamiek. Ja sa vždy zľaknem, keď sa takto vylepšené (väčšinou aj dokonale namaľované) stvorenie na mňa zadíva. A ja keď sa na ňu raz zadívam, tak z nej neviem spustiť oči. Ako poznamenala Miška, vyzerajú trochu ako zo strašidelného komiksu…
Vlasy – väčšina ľudí čínskeho pôvodu a vzhľadu má vlasy rovné a čierne. Je veľmi moderné nemať vlasy čierne a je úplne jedno, či ste muž alebo žena. Medzi populárne farby patria rôzne odtiene hnedej, pokusy o ryšavú či blond tiež nie sú výnimočné. Páni a dámy s krátkymi vlasmi majú dokonale ostrihané hlavy. Všetky vlasy majú bezchybnú dĺžku a fakt to dobre vyzerá. Vďačia za ne odborníkom na rýchly a lacný strih z kórejských kaderníctiev, kde priemerná dĺžka strihania je 10 minút a priemerná cena 10 dolárov. Tiež som sa v jednom z nich nedávno nechala ostrihať. Na mobile som mala nájdených niekoľko obrázkov svojho dlhodobého účesového ideálu Claire Underwood zo seriálu House of Cards. Kaderníčka vraví: “Jasné.” Aj si dala záležať, strihala nožnicami, strojčekom, primeriavala a povedala by som, že strihaním mojej hlavy strávila nadpriemerne dlhú dobu. Výsledkom je, že vyzerám ako kórejský futbalista. Keď som vo svojom novom “šik” účese bola vyzdvihnúť deti zo škôlky, všetci vyzerali trochu šokovane a pýtali sa ma takmer jednohlasne, či som so svojím novým účesom spokojná. A Miška po chvíli ešte nesmelo dodala: “Mami, nehanbíš sa tak trochu za to, ako teraz vyzeráš?” Ja na to: “No, spokojná celkom nie som, ale nehanbím sa.” Dokelu, ale možno by som sa mala, keď už aj deťom sa ten účes nepozdáva. Ešte som dodala: “Ale ak sa ty hanbíš, môžeš kľudne ísť predo mnou alebo za mnou. Mne to nebude vadiť.” Miška: “Nie, ja som v pohode. To je tvoj účes, ja sa nehanbím,” chytila ma za ruku. No, veľmi si cením to, že sú ešte úprimní. Že to nie je také to: “Fíha, ty máš nový účes? Omladla si minimálne o 25 rokov!” A v duchu: Kristepane ženská, ty radšej niekam zalez a vylez o najskôr o mesiac. Alebo si aspoň kúp hidžáb, predávajú ich tu na každom rohu!
A fotku sem nedám ani za svet! O týždeň dva ten účes bude tiptop. Dúfam.
Priviezli sme si sem celkom málo oblečenia a ja od príchodu túžim po tom, že si niečo pekného, jednoduchého, ale zároveň dobre padnúceho a z kvalitného materiálu na seba kúpim. Nejaké krásne šaty, ktoré budú presne v mojich farbách a budú lichotiť mojej postave. Zdá sa, že také šaty tu nenájdem. Aspoň nie v tých dvoch nákupných centrách, ktoré som zatiaľ navštívila. Namiesto toho sa tu predávajú šaty s divokými kvetinovými vzormi na čiernom, červenom, žltom či sýtozelenom podklade. Alebo svetlo modro pásikavé či kockované šaty a košele. Prípadne pásikavé alebo kockované s výšivkou. Ak ma náhodou zaujme materiál a farba, vzápätí zistím, že šaty majú na rukáve tesne nad lakťom našité 20 centrimetrov dlhé volány. Prípadne že majú volány ešte aj na sukni. A na tričká s infantilnými či príliš optimistickými nápismi, kresbami či s dĺžkou tesne nad pupok sa už tiež úplne necítim. No, zatiaľ som teda verná svojim pár mierne obnoseným kúskom z domu a stále dúfam, že na ten správny obchod s dokonalým oblečením ešte len natrafím…
Prejdime z odevov do obuvi :). Ľudia tu majú hrozne zničené nohy, najmä dámy – celé doodierané od pritesných topánok a zle zahojených pľuzgierov. Zjavne nosia topánky, ktoré sú príliš malé a pritesné, ale to voľným okom často nevidno. Prípadne nosia topánky, ktoré sú im priveľké. A to až tak veľké, že to voľným okom vidno. Už som viackrát videla páriky, kedy pani mala obuté tenisky takej veľkosti, že som si vravela, že budú isto manželove. Tak neviem, či je to moderné, zdravé, alebo si len cez víkend potrebovala preliečiť pľuzgiere z lodičiek. Čo sa topánok týka, vyhrávajú tu na plnej čiare žabky a kroksy v akomkoľvek prevedení.
Aj my vlastne nosíme len dva páry topánok – žabky a sandále – my dvaja s Jurajom vlani v lete vlastnoručne vyrobené bosonohé huarache. Deti starostlivo vybrané sandále značky Keen s veľmi pružnou podrážkou (z ktorých im občas príšerne smrdia nohy) a kroksy. A sem tam, keď sa im zdá, že by mohli v škôlke nadmerne športovať, si napriek horúčave navlečú ponožky a tenisky. Na dvore v rezidencii najčastejšie pobehujeme bosí.
V priebehu písania sa moje pôvodne zamýšľané okienko zvrhlo úplne iným smerom a je to všetko možné len nie módne okienko. Mne to nevadí. A vám? A len tak mimochodom, keby som vás náhodou inšpirovala k vyhľadávaniu stránok so singapurskou módou a náhodou by ste narazili na oblečenie, o ktorom by ste boli presvedčení, že je to “to pravé orechové” pre mňa, okamžite mi píšte!