Sťahovala som sa sem s malou dušičkou, do cudzieho prostredia, medzi cudzích ľudí. Najväčšmi zo všetkého mi bolo ľúto, že načas opúšťam všetky tie viac aj trochu menej blízke kamarátky, ktoré mám rada. Každá z nich je iná a každá môj život obohacuje niečím iným – je to s nimi, ako keď poskladáte mozaiku a všetko do seba krásne zapadá. Na telefonovanie veľmi nie som, mailom aj správam sa poteším, ale nič mi nenahradí tú blízkosť, keď sa môžem s niekým porozprávať tvárou v tvár, zájsť na koncert a potom na drink, na kávu, na návštevu, párty, na ihrisko…
A tak premýšľam nad tým, aké máme šťastie na susedov, teda obzvlášť na susedky, lebo s tými sa stretávam ďaleko častejšie než s chlapmi.
S dvoma z nich, Jankou a Niki a ich manželmi, sa Juraj zoznámil na akejsi česko-slovenskej grilovačke vlani na jeseň práve v čase, keď nám hľadal bývanie. A potom, čo sme sa sem presťahovali, sme dostali slušnú nálož praktických rád a tipov (podotýkam, že vyžiadaných!), týkajúcich sa každodenného praktického života i kultúrneho vyžitia. Oni dve sú stálice, na ktoré sa môžem spoľahnúť, že budú s deťmi párkrát do týždňa pri bazéne či na ihrisku. Deti sa skamarátili a tvoria nerozlučný gang, v ktorom to občas iskrí a sú tam isté rozbroje a názorové rozdielnosti, ale myslím, že všetky deti sú vlastne spokojné, že sa majú. A ja mám príjemné spoločníčky.
Janka ma tu zoznámila s ostatnými maminami a uviedla do miestnej ihriskovej komunity :). Otvára mi obzory čo sa týka vegetariánskeho a vegánskeho stravovania, obe sa zaujímame o zdravý životný štýl, aj keď to máme každá nastavené úplne inak. Ale tá inakosť nikomu a ničomu nevadí, práve naopak, obohacuje a dáva materiál na premýšľanie. Jankine dve deti sú najobľúbenejšími kamarátmi našej partičky.
Niki má zmapované snáď všetky akcie s deťmi v meste a má neskutočný zmysel pre orientáciu. Na rozdiel odo mňa. No a rada a vynikajúco pečie dobroty od výmyslu sveta – najnovšie kváskový chlebík, ktorý má v Singapure cenu zlata! Nikin synček chodí s našimi dvojičkami do triedy a ja som rada, že s ňou môžem občas vybehnúť na rýchlu kávu, len čo ráno odovzdáme deti do inštitúcie. Okrem toho má nebezpečne rozsiahlu kolekciu detektívok, ktorá by mohla vážne ohroziť moje každodenné fungovanie prevádzkového manažera našej rodiny :D.
Podnikavá Dorothy pochádza z Filipín, je vydatá za Nemca a žije tu už dvanásť rokov. Dorothy je zakladateľkou facebookovej skupiny miestnych mamín a dušou miestnej komunity. Je to taká sprievodkyňa miestnymi zvyklosťami, špecialitami, podnikmi a vie o všetkom, čo sa kde šuchne a informácie rada zdieľa. Bola tu zamestnaná, momentálne podniká, vlastní nehnuteľnosť. Ak by som potrebovala akúkoľvek praktickú a rýchlu radu, čo google nevie, Dorothy poradí :). Na Aziatku je veľmi otvorená, a práve vďaka tomu mi pomáha pomaly prenikať do tajov ázijskej mentality. Okrem toho je s ňou sranda! Jej synčeka vezmú naše veľké deti na milosť iba v prípade, ak sa v okolí nevyskytuje nikto starší. Našťastie ho to príliš netrápi.
Maďarka Edit, ktorej manžel je šermiarskym šampiónom a v Singapure (prekvapivo) vyučuje šerm . Hoci jej dcérka je od našich detí mladšia a kvôli veku je z partie vylúčená, vzťah dospelých to nepoznačilo :). Edit je pohoďáčka a príjemná spoločníčka, keď sa občas stretneme na dvore.
Maureen je ďalšia mamina, ktorá sa sporadicky objaví na scéne. Oveľa častejšie je to však jej manžel Michael, ktorý je v Singapure ockom v domácnosti a vraj si starostlivosť o ich štyroch potomkov vo veku od cca osem do jedného roka užíva (možno aj vďaka permanentnej prítomnosti helperky haha). Tento kanadský párik filipínskeho pôvodu to tu má doslova za pár. V júli sa sťahujú naspäť do Kanady potom, čo Maureen odmietla pracovnú ponuku v Prahe. Ako mohla! 😀 Michael síce nie je mamina, ale je to príjemná zmena, keď sa na ihrisku občas vyskytne chlap. Dozvedela som sa od neho napríklad, aké to je pre chlapa starať sa o deti, ako znovu objavuje svoje filipínske korene, alebo ako sa za tých pár rokov, čo tu sú, pustil na Filipínach do podnikania, keď načas prevzal rodinné rybie farmy. Zaujímavé veci! Táto početná rodinka pôsobí totálne pohodovo! Takže Michael, sorry, že ťa dávam do jednej skupiny zo ženami, ale aktuálne si jeden z nás :D.
Gabby má korene v Kalábrii, ale oficiálne je Britka. Jej chlapček chodí s našimi deťmi do škôlky a nekamaráti sa s nimi. Gabby sa k nám s Niki občas pridá na kávičku. To ona sa mi, ako jedna z mála, priateľsky prihovorila hneď prvý týždeň v škôlke. No a keď sa dozvedela, odkiaľ sme, všetkým nám vyčarila úsmev na tvári týmto pozdravom: “Ahooooy, ako sa máš?”. Jej švagriná totiž pochádza z Trenčína. Svet je malý! Gabbina rodina žije nabitým spoločenským životom a často sa nevídame, ale mám vždy radosť, aj keď sa stretneme hoci len na pár minút v škôlke.
Shaan je maminka Miškinej spolužiačky Mie. Presťahovali sa sem pred necelým rokom z centra mesta a hľadá pre Miu parťákov na hranie, lebo miestne rodiny sa vraj socializovať nechcú. Na rozdiel od nás. Keď sme dostali pozvánku na návštevu, Miška od radosti nevedela ani dospať! Už bola aj Mia u nás a tuším, že občasná návšteva urobí radosť nielen deťom, ale aj dospelým. Shaan je Singapurčanka indického pôvodu vydatá za Jeremyho, ktorý je z 1/8 Číňan (oficiálne sa to volá Eurasian race) a ich deti sú podľa jej vlastných slov riadny rasový mišung :D. Obidvaja dlho žili v zahraničí a cestovali po svete, sú veľmi priateľskí a otvorení a naše doterajšie stretnutia úplne parádne plynuli. Teda plynuli s malými zádrhelmi – napríklad, že malý Dylan našim deťom zamiešal všetky plastelíny do nevzhľadnej hmoty farby hovienka, a to sa neodpúšťa. Tým sa Dylan a bohužiaľ aj Mia dočasne dostali na čiernu listinu…
Magda je moja virtuálna spriaznená duša. Moraváčka, na ktorú som narazila vo fejsbukovej skupine Slovákov a Čechov v Singapure, keď sme obidve riešili nadchádzajúce sťahovanie a výber vhodných škôl pre potomkov a ona mi ochotne poradila a podelila sa o svoje krvopotne vygooglené informácie. S Magdou si píšeme celkom často, osobne sme sa zatiaľ stretli dvakrát. Ale budú sa čoskoro sťahovať bližšie k nám a ja sa teším, že sa budeme stretávať aj naživo. Tož v tom by bol čert, aby to tak nebolo!
Žienky a chlap, väčšina z vás si tento článok neprečíta, ale ja som vám tu takto chcela povedať, že som strašne vďačná za to, že ste nás prijali s otvoreným náručím a aj vďaka vám je nám tu (relatívne) dobre.
A vy všetci z rodnej hrudy, na vás myslíme častejšie, než si myslíte!