O jedle sa chystám písať už dlhšie, len som nevedela, kde začať. Tak začínam kráľom. Kráľom, ktorý má zákaz vstupu do všetkých verejných priestranstiev a dopravných prostriedkov naprieč juhovýchodnou Áziou. Toho kráľa je totiž cítiť na kilometer, skoro doslova. Jeho vôňa, ak sa ten smrad tak dá nazvať, je neznesiteľne výrazná a slovami len ťažko popísateľná. V súťaži o najväčší odór by s ním obstáli snáď len spotené nohy, práve vytiahnuté po celodennej túre z tenisiek. Bez ponožiek. Aj to len niektorých vybraných jedincov, medzi ktorých ja rozhodne nepatrím. Moje nohy sú v pohode, aj keby som si ich týždeň neumývala. Ale viete, aký puch myslím, že? Taký, ako keď po návšteve treba umývať dlážku a tepovať koberce, lebo za sebou zanechala nevyvetrateľné stopy. Continue reading “Nech žije kráľ! V juhovýchodnej Ázii kraľuje DURIAN.”
