O jedle sa chystám písať už dlhšie, len som nevedela, kde začať. Tak začínam kráľom. Kráľom, ktorý má zákaz vstupu do všetkých verejných priestranstiev a dopravných prostriedkov naprieč juhovýchodnou Áziou. Toho kráľa je totiž cítiť na kilometer, skoro doslova. Jeho vôňa, ak sa ten smrad tak dá nazvať, je neznesiteľne výrazná a slovami len ťažko popísateľná. V súťaži o najväčší odór by s ním obstáli snáď len spotené nohy, práve vytiahnuté po celodennej túre z tenisiek. Bez ponožiek. Aj to len niektorých vybraných jedincov, medzi ktorých ja rozhodne nepatrím. Moje nohy sú v pohode, aj keby som si ich týždeň neumývala. Ale viete, aký puch myslím, že? Taký, ako keď po návšteve treba umývať dlážku a tepovať koberce, lebo za sebou zanechala nevyvetrateľné stopy.
O existencii durianu sme sa dozvedeli už dávnejšie v Thajsku zo všadeprítomných piktogramov “NO DURIAN”. Vtedy sme nenabrali odvahu ho ochutnať. Zato sme sa zaľúbili do chlebovníka (jackfruit), s ktorým by si človek na prvý pohľad, avšak nie na prvý nádych, mohol durian pomýliť.
Juraj, ktorý je v duši rebelom, sa rozhodol, že nám musí nezabudnuteľný zážitok z konzumácie durianu sprostredkovať ešte predtým, než sa presťahujeme do Singapuru. Rozhodol sa, že nám durian napriek všetkým zákazom privezie na Vianoce do Prahy. A priviezol. Zabalený v dvadsiatich vrstvách igelitu, v malom kufri, ktorý bol zamknutý vo veľkom kufri. Keď pani na check-ine batožiny zavetrila jemnulinký durianový závan, poznamenala: “Cítim tu durian.” Juraj jej na to s kamennou tvárou odpovedal: “Je to možné. Idem z trhu, kde durian predávali.” Kto by podozrieval cudzinca z pašovania durianu, však? Privezené tri kusy durianu zanechali v oboch našich kufroch nezničiteľné pachové stopy. Nepomohol ani zbytok eukalyptového spreja Eucasol, detská voňavka s obrázkom Ariely, značkový parfém (mužský, predsa nebudem plytvať svojím), tea tree olejček nariedený vodou ani dokorán otvorené okná niekoľko po sebe idúcich mrazivých nocí. Chvíľku som sa pohrávala s myšlienkou, že oba kufre jednoducho vyhodím. Nevyhodila som a dnes, po necelom trištvrte roku od tejto udalosti, sa dajú používať! Privezený durian sme umiestnili na čestné miesto do igelitky za kuchynské okno a Juraj si počkal, až k nám príde na predvianočnú návštevu príbuzenstvo, ktoré chcel okrem kapustnice touto delikatesou pohostiť. Podaktorí ani neochutnali a my odvážnejší sme sa od hnusu striasali. Konzistencia jemne blatovitá, farba nevýrazná, chuť sladkastá, s mierne trpkou prímesou a s cibuľovým závanom. Chutí to po kadečom, závisí od odrody :D. Skrátka a dobre, milý Juraj si durian zjedol sám.
Juraj sa len tak nevzdáva a prednedávnom priniesol domov durian na reparát a ja som mu pod miernym nátlakom dala druhú šancu. A to bola chyba! Stal sa zo mňa, rovnako ako z môjho drahého manžela, durianový závislák!
Je to tak, ovocného kráľa juhovýchodnej Ázie buď miluješ, alebo nenávidíš. Nič medzi tým neexistuje. A my sme sa zaradili do davov jeho miestnych obdivovateľov, ktorí pokorne stoja na trhu vo fronte a netrpezlivo čakajú, kým im vetchý starček s rukavicou na jednej ruke a sekáčikom v druhej niekoľko vybraných kúskov tejto delikatesy otvorí. My si na rozdiel od miestnych ešte nevieme fundovane vybrať poťažkávaním a potriasaním, proste necháme majstra, nech nám vyberie on. Otvorené kúsky si odnesieme k niektorému z pristavených stolčekov a netrpezlivo sa pustíme do hodovania. Podaktorí miestni estéti si dokonca dávajú na ruky plastové rukavice, my durian jeme na drsoňa, teda bez ochrany :D. A ani nemusím dodávať, že na trhovisku sme zväčša za exotov, pri ktorých sa niekto pristaví a s potuteľným úsmevom čaká, ako sa budeme tváriť, keď durian ochutnáme :D. Lenže to nevedia, že aj my sme vo fanklube!
Dôležitá informácia – durian údajne organizmus zahrieva, preto ho treba následne schladiť pár kúskami kráľovnej ovocia. A tou kráľovnou je mangosteen (google hovorí, že po našom mangostana lahodná), ktorú naše deti, keďže ide o kráľovnú, volajú mangostínka. Mangostínka má lahodnú, príjemne sladkokyslú chuť. A nepáchne.
Stupeň obľúbenosti durianu v našej rodine na stupnici 1-10:
Juraj – 10
ja – 10
Miška – 5 (sem tam si dá, ale naše nadšenie rozhodne nezdieľa)
Vilko – 3 (už ochutnal a nebol znechutený)
Vikinka – 1 (fúúúúj, ja mám rada len mangostínky).
Durianová sezóna je teraz v plnom prúde, tak sa teším, že si dneska zasa dáme do nosa :D.
Krásny víkend a dobrú chuť, priatelia!
