Návštevu národného parku Khao Sok sme mali v itinerári už pri našej ceste po Thajsku pred takmer dvoma rokmi. Len vyššia moc zasiahla a poslala nás vtedy inde. Po mesiaci strávenom na ostrove Phangan sme sa mali zastaviť na pár dní v Khao Soku a odtiaľ voľne pokračovať v cestovaní na sever. Z ostrova sme namiesto toho doslova utekali pred nekončiacim lejakom a záplavami čo najďalej na sever, do Chiang Mai.
Letenky do Krabi, najbližšieho letiska k národnému parku Khao Sok, boli úplne prvé, ktoré som v Singapure kúpila. Plán bol stráviť tu tri štyri noci, z toho určite aspoň jednu na plávajúcich chatkách na jazere a jednu v džungli v domčekoch v korunách stromov. Zažiť plavbu loďou a kajakom po jazere, pri troche šťastia pritom uvidieť nejaké zvery, ísť na trek do džungle a ešte k tomu si aj oddýchnuť a len tak sa kochať tou nádherou.
Asi by sa patrilo, aby som vám Khao Sok predstavila, keď o ňom tak básnim. Je to jeden z najstarších dažďových pralesov v juhovýchodnej Ázii. Predstavte si do nebies sa týčiace mrakodrapy vápencových pohorí rôznych tvarov a veľkostí. Každý z týchto obrov, obrastených mnohými odtieňmi zelenej, vystupuje z kľudnej hladiny jazera a je jedinečný, majestátny, neprehliadnuteľný. Dych berúca nádhera, dokonalé dielo prírody. A človeka. To človek tu v osemdesiatych rokoch minulého storočia postavil priehradu, zvýšil hladinu rieky o 10-15 metrov a vzniklo tak jazero plné ostrovov a zátok s bujnou vegetáciou, riekami, vodopádmi, jaskyňami a desiatkami druhov zvierat. Staré časy dodnes pripomínajú torzá stromov, ktoré miestami vyčnievajú nad hladinou vody.
Náš známy Honza, ktorý žije na Phangane a v Khao Soku je tiež ako doma, nám zabešteloval ubytovanie na overených miestach a odporučil taký program so sprievodcom, ktorý bol pre nás časovo, náročnosťou aj finančne prijateľný.
Na letisku v Krabi nás už čakal šofér minivanu. Dve hodiny sme sa viezli v hustom daždi, ktorý sa spustil chvíľu po tom, čo sme vyrazili a skončil pár kilometrov pred príchodom do cieľa. Keď sme vystúpili na recepcii Smiley bungalovov na prahu národného parku, prekvapená pani sa na nás zadívala a oznámila nám, že dnes žiadnych hostí nečaká.
“Sme tu od Honzu. Zajtra máme so sprievodcom odísť na jednu noc na jazero,” skúšam všemožné varianty jeho mena, priezviska a názvu jeho cestovky.
“To mi nič nehovorí.”
“Moment. Dajte mi heslo na wifi,” beriem do ruky telefón a hľadám Honzovu fotku na sociálnych sieťach.
“Toto je on. Poznáte ho?”
“Jasné! Ten sem chodí často. Nevedela som si spomenúť, ako sa volá. Ja mu hovorím Pi-Jan. Tak od neho ste?” Či je Jan aj pijan, to neviem, ale pani pri pohľade na jeho fotku našťastie svitlo a my sme sa mohli ubytovať. Vitajte v Thajsku :).
Na druhý deň ráno našu mini skupinku, ktorú sme tvorili my piati a dve mladé Holanďanky, zaviezli k priehrade a po hodinovej plavbe loďou sme vystúpili v chatkovom rezorte kdesi na jazere Cheow Lan, ktoré sa rozlieva na úctyhodných 185 štvorcových kilometroch. Takýchto plávajúcich domčekov na jazere pribúda ako rezortov v Krabi a slúžia ako základňa výletov do okolia. Pobyt v nich si môžete kúpiť ako balíček na jednu či dve noci s plnou penziou a programom so sprievodcom podľa vlastného uváženia.
Podľa toho, čo som videla na internete, väčšina z “rezortov” ponúka obdobný štandard: v centre sa nachádza spoločenský priestor, kde to žije a stravuje sa, v chatkách sú 2-4 postele alebo matrace, ventilátor a kúpeľňa. Od dverí do vody je to na meter. Thajskí inžinieri sa pri konštrukcii príliš nezamýšľali – tie naše staršie domčeky mali príjemné drevené mólo, ale z vody sme nemali kade vydriapať naspať. Pri tých novších už síce boli rebríky do vody, zato mólo bolo trvácne, hliníkové, ktoré sa na slnku behom chvíle rozpáli a beda naň vstúpiť bosou nohou.
Náš program na jazere mal vyzerať nasledovne – voľný čas až do podvečerných hodín, potom za súmraku “safari” na lodi a ďalšie na druhý deň za úsvitu a po raňajkách niekoľkohodinový trek k najbližšej jaskyni, ktorá bola v tomto ročnom období uzavretá.
Našťastie bol krásny slnečný deň, tak sme si dostýta užili božské ticho, výhľad na okolitú džungľu, plávanie v jazere, chodenie po bambusovej tyči nad vodou a krátky výlet na kajakoch. Vrátili sme sa z neho asi minútu predtým, než sa spustila búrka a lejak, ktorý vytrval až do rána. Večerný program teda nevyšiel. Ráno sme vstali o šiestej a vybrali sme sa na krátky výlet loďou.
Aj na trek sme išli, keďže podľa sprievodcu to bolo pre deti úplne v pohode zvládnuteľné a bezpečné. Prekonali sme počiatočnú hystériu, keď Vikinka zistila, že bude mať nohy špinavé od blata a na Miške pristála pijavica.
Pochod k jaskyni so zvyšujúcou sa náročnosťou a pribúdajúcou vodou nám dal zabrať a do cieľa sme dorazili komplet mokrí. Miestami bola voda tak vysoká, že deti trebalo prenášať, aby po klzkých skalách nechodili po krk namočení vo vode. Cesta naspäť, to bol ten pravý adrenalín – niekoľkokrát sme prechádzali cez valiacu sa rieku, ktorej tok bol taký prudký, že takmer odnieslo aj Holanďanku, dvakrát väčšiu než ja. Vrátili sme sa našťastie živí, zdraví a v plnom počte.
Toto keby som bola bývala vedela ráno, tak možno zostanem sedieť s kelímkom instantnej kávy na priedomí. Takže vlastne dobre, že som to nevedela :D. Boli by sme sa pripravili o skvelé zážitky. Deťom sa pochod vodou a blatom nakoniec veľmi páčil a nám tiež… Naše krátke a intenzívne dobrodružstvo bolo zakončené sprchou, obedom a odchodom na pevninu, kde sme sa mali presunúť do domčekov v džungli. Lenže… spustila sa taká prietrž mračien, že nebolo vidno na krok. Počas hodinovej cesty autom sme sa dohodli, že akékoľvek aktivity na rozvodnených riekach si po rannej túričke radi odpustíme a v Khao Soku to balíme. Radšej sa rovno presunieme do pohodlia hotelu v Krabi.
Pár kilometrov pred mestom sa počasie ako mávnutím čarovného prútika úplne zmenilo a my sme vstúpili do príjemného, teplého a hlavne suchého večera. V rezorte sme si našli každý to svoje – ja mám na dovolenkách okrem zážitkov najradšej raňajky, ktoré nemusím sama pripravovať a ktoré si môžem (relatívne) nerušene vychutnávať. Jurajovi ku šťastiu stačila jeho vlastná extra veľká posteľ, do ktorej mali deti až do rána vstup zakázaný. A deti boli po vyčerpávajúcom úvode dovolenky nadšené úplne zo všetkého – z toho, že si na raňajky mohli dávať bez obmedzenia všetko to, čo doma nevedieme, z koktejlov pri bazéne, z hamburgerov a pizze na obed aj večeru (thajské jedlo nechcemééééé), z detského klubíku, z toho, že sme pod ich taktovkou takmer dva celé dni zostali len pri bazéne a v herničke. V Krabi sme si dali masáž na pláži, baby si nechali zapliesť vrkôčiky, prešli sme sa a pohrali na Ao Nang Beach.
Absolvovali sme poldenný výlet loďou na štyri z okolitých ostrovov s krišťáľovo čistou vodou a príjemnou atmosférou (príjemnou najmä vďaka tomu, že sme šoféra vždy požiadali, aby nás zaviezol na opačnú stranu od ostatných lodí a desiatok ďalších turistov) – to je asi jediná aktivita, ktorá stojí za zmienku.
Ak cestujete na dovolenku k moru, Krabi sa radšej oblúkom vyhnite. Miestna Ao Nang Beach je preľudnená a voda špinavá, navyše na nej neustále odvšadiaľ bzučia motory prichádzajúcich a odchádzajúcich lodí. Krajšia Railay Beach, ktorá je vzdialená pár minút loďou, bude najmä v sezóne úplne rovnako prepchatá. Krabi ponúka veľa príjemných rezortov – užijete si to tu, ak túžite po odpočinku pri bazéne a budete si radi krátiť chvíle pozorovaním všadeprítomných kórejských a čínskych turistov, ako sa celé dni fotia pri bazéne s nafukovacími jednorožcami. Ulice sú plné reštaurácií, barov, masážnych salónov a predajcov suvenírov. Nám sa v Krabi len potvrdilo, že destinácie tohto druhu nás fakt nebavia.
Vyhodnotenie výletu: Khao Sok nám na druhý pokus konečne vyšiel a nesklamal aj napriek tomu, že všetko bolo úplne inak, než som si predstavovala (ach, tie očakávania!). Nedostalo sa nám zďaleka všetkého, čo Khao Sok ponúka. Zato sme si ho užili len s hŕstkou iných ľudí v tichu a kľude, zažili sme jasný deň aj jeho drsnejšiu tvár. Nadchol nás a očaril a boli by sme tu radi strávili viac času, ale ďalšíkrát už šťastie pokúšať nebudeme…
