Deň po Troch kráľoch je zhruba čas, keď by sa patrilo spratať stromček, lebo už je viac ihličia pod ním než na ňom. Presne tak tomu bolo 7. januára 2011. Strom som dokonca zvládla vyhodiť z balkóna na druhom poschodí, nikoho pritom nezraniť a potom ho odtiahnuť ku smetiaku. Keď som sa v ten večer okolo polnoci pobrala spať a pri posteli som zacítila, ako mi pramienok čohosi steká po nohe, s miernym náznakom paniky v hlase som volala do obývačky na Juraja: “Juraj, rýchlo poď sem, tečie voda!” Continue reading “Osem rokov s tebou”
2018
Prvého januára sme v Krkonošiach vstávali do upršaného rána, rozlúčili sme sa s pani domácou v penzióne, kde sme strávili lyžovačku pred odchodom a až do neskorej noci sme doma na Žižkove prali a sušili kopy lyžiarskeho oblečenia, triedili vybavenie domácnosti, balili posledné krabice, prerovnávali to, čo zostáva a čo berieme so sebou. Ďalšie dva dni sa niesli v znamení veľkých emócií, rýchlych stretnutí, rozlúčok a vyprázdňovania bytu. Keď sme štvrtého januára popoludní sedeli v taxíku, ktorý nás viezol na letisko, nemohla som uveriť tomu, že sa to deje. To. Sťahujeme sa do Singapuru! Ako keby sme už vyčerpali všetky tie obrovské emócie. Bolo to také obyčajné, ako keby sme odchádzali len niekam na dovolenku, z ktorej sa zakrátko vrátime.