Fantasy čítam len výnimočne, tak som si definíciu skřeta pre istotu vyhľadala, aby som na niečo zásadného nezabudla. Tu je. “Skřet je humanoid ze severských bájí. Jedná se o šerednou, zjizvenou a špinavou bytost, která se chová agresivně a násilně. Nemá žádnou morálku a nedodržuje jakákoli pravidla soužití. Skřet žije v horách, kde se ukrývá v hlubokých jeskyních a temných chodbách. Spolu s ostatními skřety vytváří tlupy nebo hordy. Vyskytuje se často ve fantasy dílech, kde je protikladem elfa.”
My sme taká trošku iná rodina a u nás je oslovenie “skřet” prejavom lásky a náklonnosti. Takto definujeme skřeta my: skřet je bytosť, ktorá vyzerá ako človek, a aj sa tak správa. Obýva rodinné domy alebo činžiaky, žije v skupinách známych ako rodina a často má normálne zamestnanie. Živí sa kadečím, dospelí jedinci v odôvodnených prípadoch požívajú aj alkoholické nápoje. Relatívne pravidelne sa umýva. Správaním sa od štandardného človeka takmer neodlišuje. Naši skřeti sú totiž môj bratranec Pája a jeho žena Renča a skřeťata alebo skřetíci sú naše tri deti, pričom sa občas toto láskyplné oslovenie rozšíri aj na mňa s Jurajom. Ak chceš našim deťom vyznať lásku, zavolaj na nich “Skřete!” a oni budú nadšené.
Pája a Renča sa za posledné roky vypracovali na najobľúbenejších dospelých v našej rodine. Majú oveľa lepšie nápady, sú bláznivejší, vtipnejší, majú neporovnateľne viac trpezlivosti, energie a odhodlania než my, rodičia. Nie vždy tomu tak bolo. Pamätám si jeden telefonát s tetou, Pájovou mamou, krátko potom, ako sa narodili Vikinka a Vilko a potom, ako nás skřeti prvýkrát po ich narodení navštívili. Tetina interpretácia rozhovoru so svojím synom bola zhruba takáto: “Hovoril Pavel, že boli u vás na návšteve. Vraj chudák Juraj, že mu ho je úprimne ľúto. Jedno decko drží v náručí, ďalšie vrieska v postieľke a tretie sa mu plazí po nohách.” Neviem, kde som bola vtedy ja, asi na drinku s kamoškami ako každý večer :D.
Takže k našej definícii skřeta ešte dopĺňam atribúty vnímavý, citlivý a empatický. Odvtedy uplynulo veľa vody. Naši citlivučkí skřeti si zvykli na zvýšenú hladinu hluku, plaziaci sa, behajúci, poskakujúci a inak sa hemžiaci húf detí, zapichnuté kocky lega v chodidlách a začali k nám postupne chodiť častejšie a trúfam si povedať, že dokonca aj radi. Hlavne Renča, tá si u nás vždy po práci dokonale zresetovala hlavu bez požitia akýchkoľvek omamných látok.
Milí skřeti to bez nás v Prahe už nemohli dlhšie vydržať, tak minulý týždeň prišli na návštevu. Na našej strane ich príchodu predchádzalo niekoľkotýždňové plánovanie, kto kde bude spať, kto kde bude sedieť, čo budeme robiť, čo budeme jesť, posledných pár dní pred ich príchodom aj výroba odškrtávacieho kalendára a neustále overovanie, koľkokrát sa ešte vyspíme… Až kým konečne v piatok večer dorazili. Malí skřeti im po vášnivom zvítaní obratne prehrabali batožinu a vydolovali všetky darčeky a pochutiny, ktoré nám priviezli. A potom už to bolo také normálne, ako keby sme sa naposledy videli pred týždňom. Malí skřetíci dokonca prekonali svoj prirodzený odpor k chodeniu po meste a tým veľkým svedomite ukázali všetko, čo v Singapure podľa nich za videnie stojí. Aj ihrisko a náš dvor už poznajú, ako keby tu bývali odjakživa. A my sme strávili zopár príjemných večerov na balkóne v družnom rozhovore a raz sme dokonca nechali všetkých skřetov doma samých a vyrazili sme si na rande :).
Práve teraz sa tí dvaja vyhrievajú niekde na Bali s koktejlom v ruke a chystajú sa na veľký výstup na sopku Rinjani na susednom ostrove Lombok a obzrieť si zblízka komodských drakov, posledných potomkov dinosaurov, na ostrovoch Komodo a Rinca.
Skřeti, užívajte si dobrodružstvá a my sa na vás tešíme o necelé dva týždne! Mám radosť, že čas a obrovská vzdialenosť absolútne nič nezmenili na tom pute celej našej hordy!
