Kolobeh života malého Singapurčana je jasne daný. Od útleho veku chodí do škôlky a neskôr do školy, ku ktorým sa v rovnako útlom veku celkom prirodzene pridáva ešte chodenie na doučovanie. To sa nazýva “tuition” a na tuition rôzneho druhu chodia snáď skoro všetci. Continue reading “Nestíhaš v škôlke? Choď na doučovanie!”
Na rodičku v škôlke
Sobotu, keď sa konala oslava narodenín spolužiačky Zary v akvaparku, vybrali v škôlke nanešťastie aj ako najvhodnejší deň na štvrťročné stretnutie rodičov a priateľov škôlky (ak som to ešte nikde nenapísala, tak školský rok v miestnych školách a škôlkach začína v januári). Zarina maminka sa zjavne sťažovala a žiadala preloženie rodička na iný termín, ktorého sa ale nedočkala. Namiesto toho nám v aplikácii pristála komunikácia v duchu, že oslava končí o dvanástej a rodičko začína o jednej, takže nie je dôvod neprísť. Continue reading “Na rodičku v škôlke”
Party time!!!
Detské oslavy sú tu veľká téma a zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Predovšetkým v živote rodičov. Dozvedela som sa, že úplne najdôležitejšia zo všetkých osláv je oslava prvých narodenín. Tá sa koná vo veľkom štýle. Šťastní rodičia ročného batoľaťa prenajmú kaviareň alebo reštauráciu, skrátka nejaký podnik na úrovni, zabezpečia obrovskú tortu a catering od výmyslu sveta, zorganizujú fotografa, pozvú animátorov. Počet pozvaných hostí sa často blíži k stovke a náklady sa môžu pohybovať až v tisícoch dolárov. Pozvaní sú okrem šťastných babičiek a dedkov, blízkych aj vzdialených príbuzných aj kamaráti či kolegovia. Podobné oslavy nerobia určite všetci. Ale mnohí áno. A mnohí z nich si na ňu možno šetria či nebodaj požičiavajú. To netuším. Continue reading “Party time!!!”
Svet v odkazoch podľa Mišky
S Miškou sa učíme písať. Po dohode s pani učiteľkou stačí, keď sa naučí písať Comenia skriptom, lebo tlačeným sa píše aj tu. Všetky písmená sme sa naučili podľa aplikácie v telefóne, niektoré si nepamätá, lebo ich takmer nepoužívame, niektoré si ešte občas pletie. Bez ohľadu na to Miška teraz písaním žije, ale len keď sa jej chce. Písanie podľa predlohy či nebodaj dopisovanie do pracovných zošitov rada nemá. Píšeme si teda na tabuľku či do zošita srandovné alebo popletené vety. A veľmi rada vypisuje rôzne odkazy alebo poznámky na lístočky. A najradšej sa hrá na školu – ona je učiteľka (ako inak, však?) a Viki a Vilko sú študenti. Keď sa Vilkovi nechce učiť, je učiteľkine uplakané mimino a Viki chodí do školy sama.
V novej škôlke
Po tom, čo nám trochu predčasne padol kameň zo srdca a všetky deti vrátane školáčky Mišky sme prihlásili do miestnej súkromnej škôlky, tak do nej Mišku neprijali. Viac o našom rozhodovaní vo veciach školských som písala tu. Prvý mesiac, keď som bola s deťmi doma, sme boli pozrieť v niekoľkých okolitých škôlkach a všade sa tvárili, že nemajú problém vziať aj dieťa, ktoré by malo chodiť do školy. Bez akýchkoľvek potvrdení. Vraj tam pár takých aj majú – rovnakých ako my – cudzincov, čo sa potrebujú naučiť po anglicky. Lenže deťom sa najviac páčilo práve v Maple Bear, tak bolo rozhodnuté – treba aby tam Mišku prijali! A prijali, takže od prvého februára slávnostne nastúpili všetky naše detičky do jednej inštitúcie.
Gong Xi Fa Cai!
Čínsky nový rok je oslavou príchodu jari a v preklade znamená Festival jari. Jeho dátum sa stanovuje podľa lunárneho kalendára. Tento rok lunárny nový rok začína 16. februára a budeme mať rok psa. Oslavuje sa 15 dní! To by sme mohli zaviesť aj doma, nie? Continue reading “Gong Xi Fa Cai!”
Prvý mesiac – za turistov
Stihli sme toho veľa, len sa mi úplne nechcelo to spisovať, keď boli zážitky čerstvé. Tak sa aspoň v rýchlosti poohliadnem za naším prvým mesiacom.
Continue reading “Prvý mesiac – za turistov”
Z každého rožku trošku
Týchto prvých pár týždňov sme tu chodili s vytreštenými očami (občas doslova) a vstrebávali ako špongie všetko, čo sa okolo nás mihlo, alebo okolo čoho sme sa mihli my.
V Singapure na sídlisku
Bývame na konci sveta 🙂 Aspoň v porovnaní s pražským Žižkovom rozhodne. Cesta do mesta nám trvá minimálne hodinu. Máme byt na východnom pobreží Singapuru, v rezidencii Ripple Bay, ktorá je obostavaná ďalšími podobnými rezidenciami. Francúz, ktorého som nedávno stretla na ulici poznamenal, že ešte prednedávnom tu všade boli len lesy a radové domčeky. Úplne ako u nás na predmestiach.
Do roka a do dňa
Do roka a do dňa to celkom nebolo, ale takmer na deň presne do roka a mesiaca sme sa vrátili do Ázie. Pred rokom by som tomu sama neverila… Continue reading “Do roka a do dňa”