Juraj žil tri mesiace v inom časopriestore, o ktorom viem len z našich spoločných telefonátov. Aj tých bolo kvôli časovému posunu a jeho pracovnému tempu pomenej… napíšem teda, ako sme ten čas bez neho trávili my. Continue reading “Posledné chvíle v Prahe”
Spomienky na prázdniny
V rámci projektu nechávať veci plynúť sme sa Jurajom dohodli, že tohtoročné prázdniny teda plánovať nebudeme. Necháme ich, nech sa naplánujú samy. Čakali sme, ako sa vyvinie pracovná ponuka zo Singapuru, takže prácu som si zatiaľ nehľadala a nemusela som teda neustále premýšľať kam s deťmi. A taktiež som sa nemusela snažiť “užiť si každú minútu naplno”, rozumej mať všetko naplánované do posledného detailu a zožierať sa zakaždým, keď plány nevyjdú.