…s hordou na cestách
Juraj žil tri mesiace v inom časopriestore, o ktorom viem len z našich spoločných telefonátov. Aj tých bolo kvôli časovému posunu a jeho pracovnému tempu pomenej… napíšem teda, ako sme ten čas bez neho trávili my. Continue reading “Posledné chvíle v Prahe”
Odkedy sme sa dozvedeli, že ideme do Singapuru, riešime školu a škôlku. Rozhodli sme sa, že do štátnej školy Mišku dať nechceme, hoci podľa rôznych zdrojov je singapurské školstvo jedno z najlepších na svete. Po prečítaní niekoľkých blogov cudzincov žijúcich v Singapure sa mi potvrdilo, že miestne školy sú iste skvelé a deti tam v škole získajú obrovské množstvo znalostí. Ale: školská dochádzka je stresujúca pre deti i rodičov, kladie na deti obrovské nároky, osnovy sú veľmi silno orientované na výkon a deti po škole často chodia na rôzne doučovania, aby vôbec zvládali učivo. Ďalšou alternatívou pre nás je niektorá z medzinárodných škôl prípadne homeschooling. Veľká časť medzinárodných škôl požaduje “fluency in English”, takže sme sa nimi príliš nezaoberali. Najviac naklonená som bola práve domácemu vzdelávaniu aj preto, že v Singapure to homeschoolingom žije. Len som si nevedela predstaviť, ako sa to naše dieťa naučí po anglicky. Krúžky a ihrisko isto nebudú stačiť. Continue reading “Do školy v Singapure?”
Ako by som to… Ešte v Thajsku sme sa tak s Jurajom rozprávali, aké by bolo fajn skúsiť žiť niekde inde, napríklad v Austrálii. Hlavne nie v Ázii…
V rámci projektu nechávať veci plynúť sme sa Jurajom dohodli, že tohtoročné prázdniny teda plánovať nebudeme. Necháme ich, nech sa naplánujú samy. Čakali sme, ako sa vyvinie pracovná ponuka zo Singapuru, takže prácu som si zatiaľ nehľadala a nemusela som teda neustále premýšľať kam s deťmi. A taktiež som sa nemusela snažiť “užiť si každú minútu naplno”, rozumej mať všetko naplánované do posledného detailu a zožierať sa zakaždým, keď plány nevyjdú.
Elektrické vedenie
Hneď po príchode nás okrem toho teplotného čakal šok pri pohľade na kilometre dlhé všelijako poprepletané zväzky elektrických káblov. No a keď sme pár dní nato videli nášho domáceho majstrovať s elektrickým vedením pod prúdom zo strechy svojej dodávky, stáli sme pri ňom s otvorenými ústami a modlili sa, aby to prežil. Aj sme ho zabudli v tom šoku odfotiť. Musím povedať, že po pár týždňoch sme si na thajskú úroveň bezpečnosti práce celkom zvykli 🙂
Naše vzťahy s okolím sú vo všeobecnosti veľmi pozitívne. Sme optimisti, sme priateľskí, príjemní a otvorení (pri všetkej skromnosti, samozrejme :)). Tak sa správame k ľuďom okolo seba a ľudia sa tak na oplátku správajú k nám. V Thajsku to nebolo výnimkou. Dali sme si záležať na tom, aby sme o ich mentalite niečo vedeli a nedopúšťali sa zbytočných faux pas. Vieme, že v Thajsku je nevhodné prejavovať silné, hlavne negatívne, emócie na verejnosti. Nie je vhodné zvyšovať hlas, hádať sa, hlasno riešiť konfliktné situácie – vtedy v očiach ostatných strácate tvár a rešpekt. Continue reading “Medziľudské vzťahy – najsilnejšie dojmy”
Z pokojného lážoplážovania sme rovnými nohami skočili do hektického Bangkoku. Z pôvodne naplánovaných štyroch dní sme tu strávili len tri dni a tri noci. Kde sme boli ten štvrtý deň? No, v lietadle na ceste domov. Mne totiž až deň pred odchodom došlo, že odlet 2.3. o 0:10 ráno znamená, že 2.3. už v Bangkoku spať nebudeme :D. Continue reading “3 dni a 3 noci v Bangkoku”
Vyrazili sme z Autthaye s jediným plánom – odísť niekam, kde budeme mať kľud a pohodu a kde zostaneme aspoň týždeň. Ja som od samého začiatku chcela vidieť okolie mestečka Prachuap Khiri Khan, na ktoré ma navnadil blog jednej izraelskej rodiny, na ktorý som narazila pár týždňov pred odchodom do Thajska.
Pár dní pred odchodom z Koh Phanganu nás kamarátka Zuzka pozvala k nim na návštevu, predviedla nám obhryzený krík rastliny podobnej oleandru, pod ním úctyhodné kôpky akýchsi výtrusov a na rastline obrovskú vypasenú krikľavo zelenú húsenicu s ufónskymi očiskami. Continue reading “Ako sme si vychovali vlastného motýľa”
Po takmer dvoch týždňoch strávených v Chiang Mai sme sa pobrali na juh na náš nie príliš detailne naplánovaný trojtýždňový roadtrip v mierne oťukanom bielom Nissane Almera z požičovne Thai Rent a Car. Za trojtýždňové požičovné sme zaplatili cenu za dva týždne (cca 700 THB/deň), vrátenie auta v Bangkoku bolo bez príplatku. Štatistické údaje o počte nocľahov a ich cene uvádzam pre vlastné potreby, pripadne pre inspiráciu :). Continue reading “Roadtrip smer Bangkok – 1. časť”